Frank Hliva - PlutonKrea s.r.o

Front-end Developer & majiteľ

rokov skúsenosti

rokov prax

roky React

Úvod / Blog / Ako Covid-19 pomôže pokroku - 1. kapitola - Ada mladé dievča ktoré položilo základy IT?

Ako Covid-19 pomôže pokroku - 1. kapitola - Ada mladé dievča ktoré položilo základy IT?

Publikoval Frank Hliva 2020-04-04 13:34:00 print comments
covid-19 coronavirus Ada Lovelace Charles Babbage Lord Byron

Hovorí sa že všetko zlé je na niečo dobré. Každá živelná katastrofa, alebo vojna, každé nešťastie vedie ľudí k tomu, aby sa prispôsobili novým podmienkam. Čo iné im aj ostáva, však? Ľudský druh je veľmi flexibilný a obvzlášť v zlých časoch nastáva zmena v našom myslení, búrajú sa stereotypy čo nás často inšpiruje k novým vynálezom, ktoré sme dovtedy vôbec nepotrebovali. A tieto vynálezy sa potom často používajú aj v každodennom živote, keď už kríza prehrmí. Asi málokto vie, že jedlo balené v konzervách tu máme vďaka Napoleonským vojnám. Autá a lietadlá sa masovo rozšírili počas prvej svetovej vojny. Kondómy, alebo nylon, antibiotiká, či jadrová energetika majú počiatky v druhej svetovej vojne.

Začiatok IT v 19tom storočí

No druhá svetová vojna bola najmä hnacím motorom rozvoja IT. Ale ako to celé začalo? Prvý počítač bol navrhnutý už v 19tom storočí nadšencom Angličanom Charles Babbagem, software mu písala mladučká matematička Ada Lovelace (v tej dobe ešte na papier)... Tradicionalistov asi zarazí fakt, že základy programovania - tejto (podľa niektorých jazykov čisto mužskej disciplíny) položila žena. Áno programovanie a algoritmizáciu tu máme vďaka Ade. A postupy, ktoré vymyslela, používajú programátori až dodnes.

Ada Lovelace Portrait

Ada Lovelace, matematička, ktorá položila základy IT

Prečo sa ale venovala práve matematike? Ada bola nemanželské dieťa známeho romantického básnika Lorda Byrona, ktorý svoj talent doslova premrhal - bohémskym životom plným alkoholu, drog a sexu. Adin zhýralý otec sa oddával neustálym radovánkam. My si dnes viktoriánsku éru idealizujeme, no faktom je, že mladých ľudí aj vtedy priťahovali najma drogy a alkohol a básnici boli vtedajšou verejnosťou vnímaní ako rockové hviezdy, pričom obľúbenou kratochvíľou viktoriánskej éry bola tinktúra - Laudanum (zmes ópia, alkoholu a šafránu - niečo na spôsob dnešného Heroínu), ktorá sa používala ako liek proti bolesti, ale romantickí básnici si s ním spôsobovali potešenie a mali ho ako zdroj inšpirácie. Byronov život bola jedna veľká párty, no a nakoľko v 19tom storočí ešte nebola rozšírená žiadna forma antikoncepcie a na básnikov sa ženy lepili ako muchy na kanagon - tak kade chodil, tam robil deti... A jedno z tých deti bola aj naša Ada. Nakoniec ako romantický idealista prišiel Byron o život počas národnooslobodzovacieho hnutia v boji za slobodu Grékov, ktorí sa chceli vymaniť spod Tureckej nadvlády. O život ho však nepripravila samotná vojna, ale malária, ktorou sa počas bojov nakazil.

Adina mama, keďže sa bála aby jej dcéra nepokračovala v otcových šľapajách, primela Adu študovať odbor, ktorý nemá s bohémskym životom absolútne nič spoločné - matematiku. A urobila dobre, lebo v Ade driemal skrytý génius, ktorý ovplyvnil náš terajší svet viac ako jej svetoznámy otec. Keby nebolo Ady, tak by dnes IT vyzeralo úplne inak, alebo možno by žiadne IT vôbec nebolo...

Lord Byron Portrait

Adin otec - Lord Byron

Ale akú mali vlastne Charles s Adou motiváciu? 19tom storočí sa výpočty robili pomocou logarytmických pravítok a tabuliek a na tieto výpočty existovala aj samostatná profesia, ktorej sa hovorilo "počítač". No keďže ľudia sú omylní a ľudský faktor pri výpočtoch často zlyhával, Babbage hľadal riešenie ako sa týmto chybám vo výpočtoch vyhnúť. Narozdiel od človeka stroj sa nemýli a počíta omnoho rýchlejšie ako človek. Babbage spolu s Adou teda navrhli Diferenčný stroj (a naň aj software). Žiaľ, predbehli svoju dobu a ich úsilie (skoro) vyšlo nazmar. Ich počítač bol na tú dobu tak komplikovaný, že sa im ho nikdy nepodarilo reálne zostrojiť a používať. Ako vždy, problém bol vo financiách - ľudstvo si na éru počítačov muselo počkať ešte ďaľšie storočie. Našťastie sa ich plány zachovali a v 20tom storočí nadšenci Babbageho počítač predsa len poskladali a tento stroj dnes skutočne funguje, aj keď teda oproti dnešným počítačom má zanedbateľný výkon. No Babbageho vízia - pri výpočtoch nahradiť ľudí (omnoho presnejšími) strojmi sa napokon naplnila a preniesla sa aj do bežného života. Dnes sú počítače nielen na našich stoloch, ale aj v našich vreckách (mobily) a vlastne nás sprevádzajú a pomáhajú nám úplne všade. Škodaže že Charles s Adou dnes nemôžu vidieť, ako ich vynález úplne zmenil našu civilizáciu.

Pokračovanie nabudúce